Ráno, deň pred Silvestrom sa nám narodila dlho očakávaná malá alpaka. Dali sme jej meno Aďka.

Ešte večer sa pásli asi 1 km od chlievika a prácne sme ich zahnali do ohrádky. Ráno nám bolo podozrivé, že nie sú pri svojej maštaľke, kam im dávame jabĺčka a vitamínové granulky s krackrami. Podišiel som bližšie a bol som veľmi milo prekvapený, lebo pri rodičoch Miške a Ríšovi ležalo hlavičkou hore malé alpača. Bolo úplne mokré, dlhý krk a dlhé nôžky, na ktorých ešte neskúšalo stáť. Hneď som ho zobral a preniesol do maštaľky na suché seno. Rodičia bežali za mnou a pomrnkávali. Bolo mokré a biele ako jeho mama a jedno uško malo také akési pokrútené. Povedal som si, aspoň ho rozoznáme. Čakali sme na to takmer tri roky od kedy som kúpil samičku.

Nakŕmil som si ostatné zvieratká a bežal domov pre uterák, misku a vodu na pitie. Pribehol som hneď, vyutieral ho do uteráka a už sa aj bralo vstávať za asistencie oboch rodičov. Celý deň som mal s ním robotu: všetkým to oznámiť, telefonovať do Brna do Lamacentra Hády odkiaľ pochádza otec, veterinárom a iným priateľom. Poobede už behalo po vonku. Bolo však ešte mokré a popŕchalo, tak som ho znova dal dnu na suché seno a s ujkom sme urobili zábranu, aby nebehalo po daždi. No a na noc sme ešte dali na dvere aj koberec aby neprechladlo. Musia vydržať, aj keď sa im to všetkým trom nepáči.

Sme pripravení aj pre tých, ktorí nám fandia a chcú si pamiatku na prvé mláďa alpaky odniesť aj domov: Preto naše dievčatá šijú malé hrejivé vankúšiky alpaky biele, žlté a šedé s pohánkovou výplňou. Viac o lama vankúšikoch v našom článku TU.