Bioklimatický park Drienová pri Rajci (SK) vznikol so zámerom obnovy zdevastovaného územia realizáciou mnohých chybných opatrení a intenzívnym poľnohospodárstvom za 50 rokov.
Činnosť Poľnohospodárskej platobnej agentúry dlhodobo pracuje vyslovene proti biodiverzite z dôvodu totálneho nepochopenia strategických cieľov EÚ. Malí poľnohospodári sú permanentne šikanovaní pre drobné opatrenia v prospech biodiverzity. Napriek tomu sme implementovali jednoduché opatrenia na obnovu vodného režimu a biodiverzity na ploche 27 ha na vlastné náklady ako základu pre rast biodiverzity a pestovanie zdravých plodín. Opatrenia sme realizovali 8 rokov a už za tento čas sme pozorovali výrazné zmeny.
Najskôr sme detailne prešli celé územie s Michalom Kravčíkom v roku 2014 a spolu sme postupne plánovali a následné realizovali mnohé drobné opatrenia neinvestičného charakteru na zadržiavanie vody a zmenu obhospodarovania územia.
Taktiež sme zmenili starostlivosť o pôdu v prospech biodiverzity a naopak sa dostavili nielen excelentné výsledky v obnove biodiverzity, vodného režimu, ale aj v produkcii zdravých potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Územie nie je preťažované žiadnou činnosťou. Za správnu starostlivosť považujeme aj postupné kosenie plodín či dorábanie sena, čo vyvolávalo ustavičný odpor PPA. Nakoniec sme boli dotlačení k odmietnutiu podpôr z PPA v záujme zachovania si slobody a zdravého rozumu.
Na cca 2 ha produkujeme rastlinné produkty ako špaldu a raž na excelentnú chlebovú múku a produkciu medovníkov. Ďalej zemiaky a zeleninu na obživu minimálne 30 našich dobrovoľníkov. Pšenicu, ovos a kŕmnu repu na kŕmenie hospodárskych zvierat koní, oviec, kôz, poníkov, alpák, králikov, mangalíc, sliepok na mäso i vajcia, husí a kačíc. Ďalšej dorábame aj na predaj zelené kŕmenie a sená z nami vysiatych tráv do chránených území, lucerny, ďateliny, atď. permanentne sejeme pohánku, facéliu, slnečnicu, kukuricu, cirok a iné rastliny hlavne na zelené hnojenie i zimné prikrmovanie spevavých vtákov. Produkcia rastlinných plodín sa zdvojnásobila. Biodiverzita rastlín ako medziplodín či ako podrast a živočíchov v porastoch výraznou mierou prispieva ku kvalite plodín, čo sa prejavuje následne v lepšej zdravotnej kondícii konzumentov.
Vysadili sme cca 300 ovocných stromov starých odrôd a tieto začínajú prinášať úrodu: jablone, hrušky, slivky, orechy, lieskovce, drienky, oskoruše, višne, čerešne, slivky, moruše, jedlé gaštany, duly, arónie i lipy, topole, javory či vŕby.
V nehostinnom prostredí severu Slovenska a vo výške 490 m n.m. sme rok pripravovali pôdu a vysádzame v rokoch 2021 – 2023 viac ako 600 koreňov veľkého množstva odrôd viniča ako hľadanie adaptácie na zmenu klímy. Testujeme jeho zavlažovanie hlavne pomocou rosy, ktorá vzniká ako dôsledok zadržiavania vody v krajine pod vinohradom.
Pri pestovaní všetkých plodín používame výlučne 100 % prírodné hnojivá od zvierat a nepoužívame žiadne chemické prípravky proti nežiaducim rastlinám ži živočíchom. Osobitnou časťou našej produkcie je výsledok chovu cca 20 rodín včiel, ktoré prinášajú excelentný med a produkty z neho (pivo, medovina, vosk, medovníky). Ustavične obohacujeme jednotlivé pozemky siatím medonosných rastlín. Výrazne to podporuje nielen chov včiel, ale aj množstva druhov čmeliakov, včiel samotárok a iného hmyzu.
Intenzívne sa venujeme sledovaniu rastu rastlinnej biodiverzity a v roku 2022 sa objavil prvý druh orchidei, zbierame množstvo liečivých rastlín ako hloh, žihľava, baza čierna, myší chvost, repík a hlavne sa pekne rozširuje zemežlč, ktorá je výbornou rastlinou nielen v podobe čajov, na priamy konzum a alkoholové liečivé koncentráty na podporu trávenia. V roku 2022 sme už používali 6 druhov jedlých húb, ktoré tu predtým nerástli.
Po našom príchode tu prakticky neexistovala biodiverzita pôdy vo forme obyčajných dážďoviek, po troch rokoch prišli prvé krty, ktoré sa nimi živia a v ich krtincoch sa uchytilo množstvo mravcov. Hneď nasledujúci rok sa začali objavovať motýle modráčiky, v roku 2022 sme už sledovali minimálne 6 druhov modráčikov v stovkách kusov, ktoré sú indikátorom kvality prostredia. Ich húsenice žijú v symbióze s mravcami v ich krtincoch a za spoluúčasti materinej dúšky. Z chránených motýľov tu už žije 5 druhov babôčiek, oba vidlochvosty, bielopásovce, dúhovce, vretienky, žltáčiky, mlynáriky, očkáne a mnohé iné. Taktiež množstvo nočných motýľov a chrobákov. Po zriadení každej malej plochy ihneď prichádzajú potápniky obrúbené a iný vodný hmyz. Z nulového množstva žiab v roku 2014 žije u nás už ročne milión skokanov hnedých, množstvo ropúch bradavičnatých, slepúchy, jašterice živorodé, užovka obojková a už sme pozorovali aj vretenicu. Po 4 rokoch sa u nás objavili rosničky zelené a v roku 2021 sme napočítali len v jednom jazierku 11 spievajúcich samčekov. V roku 2022 obsadili už aj ďalšie jazierka a ich večerné koncerty bolo počuť z každej strany. Prirodzene u nás už 5 rokov žijú raky riečne.
Z vtákov tu denne žije cca 50 kačíc divých a chrapiek, žije u nás a denne loví volavka popolavá a sporadicky zalieta i biela. Hniezdia u nás kalužiačiky, kolibkáriky, prepelica, ďatle a žlny zelené, kôrovník, trsteniariky, brhlíky, 4 druhy sýkoriek, strnádky, 4 druhy drozdov, trasochvosty biely a žltý, pekné kŕdliky vrabcov poľných, straky a krkavce, ktoré slúžia ako kafiléria. Krkavce u nás v roku 2022 zahniezdili prvý krát a denne kontrolujú celé územie. Myšiak hôrny hniezdi u nás už od druhého roka 2016. Od roku 2015 začali postupne hniezdiť naši regulátory hlodavcov a to sokoly myšiare. Postupne sa rozrastali a v roku 2021 a 2022 u nás hniezdi už tri páry a ročne úspešne vyvedú 11 – 12 mláďat. Nepoznáme problém premnoženia žiadnych hlodavcov. Sokolom veľmi pomohlo vytvorenie veľmi jednoduchých hniezdnych príležitostí. V lete prilietajú oba druhy bocianov a lovia u nás, množstvo lastovičiek a belorítok. Loví u nás jastrab veľký i krahulec, často pozorujeme orla skalného a krikľavého. Pri ťahu si tu odpočinú husi divé a ďatle prostredné. Našim
obyvateľom sa stáva dudok, prilieta vrana popolavá a pozorovali sme i kaňu močiarnu.
Z cicavcov je to viac druhov hlodavcov, myši, hraboše, ryšavky, hryzce, potkany. Žijú u nás trvale kuna lesná a lasica hnanostaj, pravidelne v zime u nás loví vydra riečna. Opakovane ku nám prišla loviť mačka divá. Líšky, srny, jelene a diviaky sú našou bežnou súčasťou tak, ako aj jež, piskory či viac druhov netopierov.
Jednoznačne môžeme konštatovať, že biodiverzita sa stabilizuje a vytvárajú sa symbiózy najrôznejších živočíchov i rastlín. Sme presvedčení o tom, že takáto biodiverzita je výsledkom cieleného a premysleného postupu v starostlivosti o vodu, pôdu a celkové prostredie.
Takáto činnosť nemá na Slovensku žiadnu podporu finančnú ani morálnu. Okolití veľkopodnikatelia v poľnohospodárstve s výraznou podporou štátu ustavične zabíjajú akýkoľvek život a produkujú vyslovené nezdravé potravinárske produkty. Za takéto správanie treba považovať aj mulčovanie medzí, náletových stromov a kríkov, ktoré sa masívne začína podporovať.
V Rajci, 12.12.2022
RNDr. Ladislav Židek
biológ, ekológ a humánny evolučný genetik