Začiatkom mája roku 2021 som sa stretol so svojim dávnym priateľom, slovo dalo slovo a rozhodli sme sa, že okrem genetickej banky stromov starých ovocných drevín, sa pokúsime začať aj s pestovaním hrozna. Predovšetkým sa chceme pokúsiť nájsť vhodné odrody a osadiť tu veľmi rôznorodú škálu odrôd viniča hroznorodého, ktoré by dokázali aj tu na severnom Slovensku prežiť, adaptovať sa a prinášať úrodu. Poňali sme celú otázku ako adaptáciu na zmenu klímy. Je tu nadmorská výška cca 455 m n. m., veterné územie s ílovito hlinitou pôdou.
V lokalite Bioklimatického parku Drienová sú veľmi zdevastované pôdy vyčerpané dlhodobým nehnojením maštaľným hnojom s veľmi malým obsahom humusu a živín, ktoré boli posledných 50 rokov len intenzívne využívané. Prirodzene taktiež pôdna biodiverzita je na veľmi nízkej úrovni, prvý krt sem prišiel pred piatimi rokmi. Pôda, ktorú užívame len od roku 2014, bola dlhé roky dlávená ťažkými mechanizmami. Pred odovzdaním tu boli rozsiahle pšeničné monokultúry a poslednú žatvu robil dovtedajší správca vo veľmi mokrom období po čom zostali po kombajnoch aj polmetrové koľaje.
Na podporu realizácie aktivít sme pripravili malý projekt „Komunitná vinica v Rajeckej doline – keď láska k pôde spája generácie“, ktorý finančne podporil Žilinský samosprávny kraj. Vďaka podpore sme pokryli časť nákladov na materiálne zabezpečenie. Ostatné už bolo postavené na dobrovoľníckej chuti do práce.
Na osadenie škôlky viniča sme vybrali SV orientovanú plochu pri drevenom plote, kam sme umiestnili 50 cm vysoké a 50 cm široké vyvýšené záhony. Tie sme zvnútra oblepili 1 cm hrubým polystyrénom, na zmiernenie zamŕzania pôdy a vymŕzania koreňov. Záhony sme vystlali netkanou textíliou a zospodu sme urobili v každom záhone niekoľko rezov nožíkom, aby mohla odtekať prebytočná voda a aby korene viniča mohli prenikať do hlbších vrstiev. Pripravili sme pôdu zo zeminy, kremičitého piesku, rašeliny a gazdovského substrátu.Keďže tieto pôdy sú kyslé, pán Gajdoš presne povedal aké množstvo jemného dolomitického materiálu musíme zapracovať. Tieto práce sme pripravovali s mojim najlepším pomocníkom 81 ročným Karolom Kavcom.
15. júna 2021 sa uskutočnila prvá väčšia medzigeneračná brigáda v rámci ktorej sme vysadili cca 100 sadeníc viniča, ktoré vypestoval RNDr. Daniel Gajdoš z Ľuborče. Ďalších 50 sadeníc sme dosadili o týždeň. Je potomkom vinárskej rodiny z Malej Máne (okr. Nové Zámky). Z tej istej rodiny pochádzal aj Dr. Vševlad Jozef Gajdoš, ktorého som navštívil 1. mája 1977 vo Veľkej Máni, ktorý bol jeden z tímu, ktorý v roku 1968 obnovili činnosť Matice Slovenskej.
Každá sadenica je prirodzene označená, pán Gajdoš o každom korienku vie rozprávať, o jej pôvode, kto a kedy ju vyšľachtil, aké hrozno rodí. Prirodzene sa jedná o veľmi širokú škálu odrôd hrozna a my si uvedomujeme, že ideme do pokusu, ktorý sa môže podariť, ale ktorý môže skončiť aj fiaskom. Napriek tomu sa chceme o to pokúsiť.
Náš pôvodný zámer bol taký, že na tomto mieste len otestujeme odrody a vhodné budeme v nasledujúcich rokoch vysádzať na lokalitu, ktorú vybral Daniel. Tá sa nachádza na opačnom sklone svahu a je lokalizovaná JZ. Jedná sa o plochu 21 árov (30 x 70 m). Na tomto mieste je pôda ešte oveľa chudobnejšia, pretože za kopec aj starí gazdovia vozili aj v minulosti ešte menej hnoja. Táto lokalita má nadmorskú výšku 460 – 470 m n.m.
Po zasadení sadeníc mi pripadla úloha vinič zalievať. Prišiel veľmi studený koniec mája a hlavne takmer celý jún 2021. Preto zalievanie nebolo nutné intenzívne a obávali sme sa, že väčšina sadeníc vyhynie. Vyhynulo len asi 10 sadeníc a v lete ďalších asi 10. Polieval som studničnou vodou, ktorú bolo nutné zmäkčiť zo 400 na 700 µs (mikrosiemensov). To sa dosiahlo namiešaním nakvaseného trusu. My sme použili miešaný trus kôz, oviec, alpák, koňa. Ten som po 2 – 3 týždňovom nakvasení v sude ocedil a pridával do 1000 l kontajnera.
Dievčatá niekoľkokrát okopali sadeničky a ja som polieval a hnojil a každý raz keď prišiel pán Gajdoš ošetrovať vinič nás pochválil, a neveril tomu, že toľko sadeníc prežije a že do jesene budú mať niektoré výhonky aj 2,5 m. Ba dokonca v novembri už vyselektoval a odobral asi 20 rezkov, ktoré použije na podpníky. Povedal, že sú nádherné a dal im meno Rajec 2022. Ba dokonca sa rozhodol, že všetky korene, ktoré tu prežijú tu nechá, budú mu slúžiť ako matečníky a vraj v roku 2022 by sme sa mohli dočkať prvých strapcov.
Od mája sme však museli vykonať na budúcej VZ lokalite viniča množstvo pracovných úkonov. Najskôr som plochu pokosil, ale tráva bola drobná a nechal som ju na zemi. Čo nezožrali ovce tak sme zaorali. Veľmi hlbokú orbu jednopluhom 70 cm vykonal so silnejším traktorom Emil Mazák. Preto tak hlboko, aby sme čo najhlbšie pohli utlačenú zeminu. Potom prišlo extrémne sucho, ale keď trocha popršalo tak som oráčinu po kultivoval rotačnými bránami. Nikdy som sa tak nebál pri práci ako vtedy, lebo na obrovských brázdach môj ľahký traktorček len tak nadskakoval, že som sa stále bál, že sa prevrátim. Potom sme so Šimonom Šimkom rozhádzali na oráčinu 4 tony jemného dolomitu a s Jurajom Vojtasom sme vyviezli cca 30 ton ovčieho a kozieho hnoja a Peter Mihalec ho rozviezol a pekne rozhádzal. No a potom som rýchlo hnoj postriekal baktériami od pána Attilu Ádama z Budapešti, ktorý je hlavným záhradníkom mestskej zelene v Budapešti. Rozhádzal som ešte Kristalon, ale to bolo veľmi náročné. Následne som hnoj už mojim traktorom zaoral a znova pokultivoval.
No a potom som zasial miešanku facélia, horčica, vika, pohánka. Popršalo a všetko pekne vzišlo. Keď to začalo kvitnúť, tak si to všimli kamerunské ovečky a za pár dní v septembri takmer všetko zožrali. Tak som to koncom septembra znova pooral. Najväčší problém nastal pre Poľnohospodársku platobnú agentúru, ktorí tomu nechceli veriť, že som vykonal tak veľa operácií s kúskom pôdy a už dva mesiace im musím predkladať všetky možné dôkazy. Načo neviem, prečo neviem. Tomu sa hovorí aj úradnícka šikana.
Ladislav Židek, RNDr.