Začiatkom februára skončila vláda záľah snehu a prišlo veľké oteplenie a takmer všetok sneh za deň zmizol. Prirodzene to prinieslo záplavy, aj keď my sa snažíme vodu v takomto prípade udržať, ale samozrejme nemáme potenciál udržať všetku. V Taliansku v doline dlhej asi 60 km Martelo sa spojilo viacero pestovateľov jabĺk (všetko Golden delicius, ktoré idú odtiaľ do celého sveta) a vybudovali obrovskú nádrž, ktorou zachytia vodu z topiaceho sa snehu na jar a potom celý rok nepretržite polievajú sady ovocia. O tejto vode u nás sme už písali v inej správe.
V decembri sa nám začali kotiť prvé kamerunské ovečky a dnes máme 24 jahniat, ktorých ustavičné šantenie poteší každého návštevníka. Potom prišli na rad kozľatá, ale dve sme museli zaradiť do “inkubátorov“, inak by neboli prežili. Spolu ich je 7. A liahli sa ešte cigáje a valašky, spolu ich máme 6. Ešte čakáme okotenie jednej kozičky a jednej ovečky a hlavne otelenie škótskej kravky – tá už je ako lopta.
Postupne s prestávkami začali znášať vajíčka husi, zatiaľ síce len landézske ale čoskoro nastúpia aj ďalšie. Začali tiež znášať a aj prestali pižmové kačice. Je to však veľmi málo vajíčok, lebo síce mierna ale zima pretrváva. Začali znášať aj sliepky a hlavne liliputánky. Matka rodu sa dokonca vrátila a znáša vajíčka úplne inde v starom hniezde, kde kedysi bývali – do obyčajného starého hniezda, sem chodí zo svojho nočného hotela Hilton. Vlani nás tiež prekvapila a neskoro v jeseni zasa vysedela pätoro kuriatok v hniezde čínskych labutích husí.
No a vo februári sa objavila vydra riečna a celý mesiac nás pravidelne navštevuje. Najskôr sa motala len pri kravkách, potom však podišla ku kačiciam a nakoniec objavila aj jazierko. No a tam objavila to čo hľadala. Vieme, že v extrémnych horúčavách v lete sme prišli o veľa rýb, ale ktorési predsa prežili. Sám som jedenkrát videl veľkého kapra, ktoré si teraz našla. Zožrala aj karasa červeného, ale zaujímavé nikdy nedožrala. Je obdivuhodné, ako zachytiac feromóny rýb zo vzdialenosti viac ako kilometer si pekne krásne chodí do „špajze“ takmer každý večer. Kuny a lasice si tiež našli svoje miesto, ale tie sa sústredili hlavne na potkany a myši. Denne hliadkuje lyšiak, straky, krkavce, myšiaky, sokol myšiar – pustovka a občas priletí orol, oba druhy jastrabov a volavky popolavé. V jeseni u nás na asi dve hodiny pristáli 4 žeriavy.
A tak sa chystáme pomaly na jar, ustavične migrujú naše strnádky, sýkorky, vrabce poľné, stehlíky, drozdy. Ozýva sa už žlna zelená, počuť ďatle a prirodzene stále brázdia polia asi dve rodiny zajaca poľného. Na jar sa zrejme objaví sluka, penice, trsteniariky a kalužiačiky. Priletia škovránky, žltochvosty i trasochvosty, tie sú všetky už u nás doma a chceme veriť tomu, že znova priletia a vyvedú u nás mláďatá prepelice – tie najradšej hniezdia v špalde. No a zobudia sa ježkovia, lebo krtkovia hneď po zídení snehu ukázali, že sa im u nás páči a obsadzujú hlavne podmočené plochy.