Vypnuté mobily a slúchadlá vo vreckách dnes už takmer medzi nami nevidieť…., nám sa však túto predstavu darí celkom úspešne napĺňať – a stojí to za to!
Jedinečný projekt Bioklimatického parku Drienová otvoril svoju náruč životu naozaj štedro. Životu hlavne netreba zavadzať, ako hovorí riaditeľ projektu RNDr. Ladislav Židek, on si nájde cestu a tá začala zadržanou vodou, žabami, kačicami. Prišli aj raky, divé husi aj divé mačky, loviť nám začala aj vydra riečna z neba nad rovnováhou bdejú myšiaky, krkavce, orol, jastraby – krahulec aj jastrab veľký, straky, vrany a to všetko v priebehu niekoľkých rokov… A tak so svojimi včielkami v tomto Bioklimatickom parku mám miesto i ja s víziou vzdelávať a formovať, ako snáď tomu verili aj naši včelárski velikáni minulosti.
Včely tvoria akúsi tajuplnú pavučinu jednoty medzi diverzitou života. Pozvať druhého objaviť toto tajomstvo je lekciou života. A tak sledovať našu apis na komonici ako trpezlivo zmietaná vo vetre pristáva a popíja z kalíškov, nie však pre seba; môže byť rovnakým zázrakom ako hľadieť na ten náš pozorovací úľ, kde je tajomstvo života zhmotnené v živej rieke zdanlivého chaosu a kde jedine sa o kráľovnej nedá hovoriť ako o kráľovnej noci a tmy, lebo v tomto úli žije vo svetle. Pre tých dychtiacich po odhaľovaní tajov môže byť všetko poézia. Závisí to tak veľmi od nás.
Som kňazom, ktorý sa v novom svete v akom žil Fándy, Závodník a Zaymus, náš rajecký rodák; nanovo oddal srdce tejto pozemskej, pichľavej milenke, aby cez ňu doprial srdcu človeka pocit: BYŤ FASCINOVANÝ. Vtedy sa srdce otvorí Tomu, ktorý ho stvoril a to je moje poslanie.
Myšlienka vzdelávať a formovať sa živí túžbou detského sveta (a nielen jeho) odkrývať tajomstvo, radi pred ním stoja a môžu doňho vhliadnúť. Tak sa od mystéria včiel rozbehnú do nášho mladého, ovocného sadu starobylých odrôd stromov a hľadajú aký súvis má včielka a ovocie, zo sadu sa ponáhľajú k hrádzam aby pochopili, aké je dnes nutné vodu zachytávať a zdržiavať a ako sú včielky od nej závislé. Voda dobrá neotrávená a nezničená, ktorá dáva život pôde i zvieratám a to už otvárame tajomnú komnatu pôdy. Z pôdy je pšenica, zo pšenice múka, z múky kvas a z kvasu chlieb, ktorý si natrieme pokladom našich včiel, ktorý si tak úporne zhromažďovali aby mali palivo na zimu…
Stupienok medzi pšenicou a múkou tvorí veľký príbeh o energii, ktorú nám vyrábajú panely zo slnka, tak podstatného aj pre energiu včiel. Z premennej energie slnka náš malý mlyn zomelie pšenicu, tajomnou silou kvásku nastane premena podobná tej, ktorá mení peľ na pergu – včelí chlieb. A potom voňavý, domáci, drevom upečený Drienovský kváskový chlieb…. mňam! Tu sa básnikom stáva každý… Neviem či tie naše včielky môžu básniť nad tým svojím chlebom ako my, ale skôr mám dojem, že v našom svete to musí byť skôr žalospev…
V našom Bioklimatickom parku Drienová je vidieť tradičný chov domácich zvierat, koní, oviec, kôz, husí, kačíc, sliepok, možno pre nás taká samozrejmosť, ale dnes už exkluzivita. Náš výchovný projekt sa rozprestiera na 27 hektároch nami chránenej pôdy pred zločinom chemickej otravy pôdy, bohatstva našich dedov, ale aby pôda žila a my na nej a čiastočne aj z nej.
Včely si svojich predkov nepamätajú a ani nemusia, lebo v nich sa nedokáže zrodiť zloba a sebectvo, preto sme ako majáky pamäti postavili osobnostiam Slovenského Národa rôzne zastavenia. Pustovňu Antona Srholca, božie muky sestre Zdenke Šelingovej, pamätník Titusovi Zemanovi, lebo všetci títo dokázali žiť nezištnosť, akú v dokonalej no neuvedomelej forme vidíme v živote včiel!
Taký je náš projekt so včelárskou a ľudskou, výchovou detí a dospelých. Ale to je iba osnova, ten príbeh vás pozývame objavovať s nami v našom Bioklimatickom Parku Drienová pri Rajci. (www.bioklimapark.com)
ThLic. Mgr. Marek Mucha, kňaz a včelár Žilinskej diecézy
