Keď sme koncom augusta a v septembri začali pripravovať pôdu pre zasiatie tráv na rozšírenie paše pre kamerunské ovečky zostali sme zaskočení. Pri príprave Zmeny územného plánu sme našli v popise oblasti, že v okolí Ďurčinej, Šuje, Rajca, Trstenej i Rajeckej Lesnej sú potenciálne archeologické náleziská.

Najskôr sme pri zbieraní kameňov nachádzali veľmi vzácne skameneliny, ktorých vek sa odhaduje až na 250 miliónov rokov. Skamenelinu trilobita (Prvohory) som našiel prvýkrát v živote, amonity  (Druhohory) sú bežnejšie.

V dvoch lokalitách v Bioklimatickom Parku Drienová som si pri zbieraní kameňov začal všímať množstvo črepov, dokonca podkovu, zámok i ďalšie zaujímavé kamene, ktoré sa v tejto oblasti prirodzene nenachádzajú. Kládol som si za povinnosť nálezy ohlásiť a čoskoro nás navštívili archeológovia pán Fusek (Archeologický ústav Nitra) a pani Slaná (Hrad Strečno), ktorí práve v tom čase uzatvárali archeologickú sezónu na hradisku Divinka.

Po dlhšom čase som sa opäť stretol so svojím priateľom archeológom Jozefom Moravčíkom, s ktorým sme v Rajci riešili niektoré veci. Málokto v Rajci vie, že zakonzervované základy stavby pri starej fare sú neskoro stredoveký kostolík evanjelikov v Rajci a k nemu náležiaca studňa. Riešili sme počas odvodnenia aj archeológiu rajeckého kostola. Jozef Moravčík si tiež detailne pozrel moje nálezy.

Závery: Našli sme dve lokality, na ktorých sa množstvo črepov viac nachádzalo. Nerobili sme žiadne deštrukčné vykopávky a teda sme nenašli žiadne zvyšky stavieb či osídlení. Všetci archeológovia sa zhodli, že črepy môžu pochádzať od 17. – 19. storočia a čo je rozhodujúce zrejme sa na lokality dostali pri vyvážaní hnoja.

Po návšteve lokality sme s pánom Moravčíkom ešte navštívili základy starého evanjelického kostolíka a cintorín, kde sme vzdali hold jeho predchodcovi Dr. Antonovi Petrovskému Schichmanovi, rodákovi z Rajca, ktorý pochádzal zo slávnej rajeckej rodiny Zaymusovcov a Komorovcov. Nastane doba, keď si budeme vážiť našich vzácnych predkov?

Ladislav Židek