Sila komunít

Milí priatelia,

žijeme v čase plnom výziev, ktoré nás nútia zamýšľať sa nad tým, čo je pre nás skutočne dôležité. Aj my sme si v Občianskom združení Ekoenergia kládli otázku, čo je naším poslaním a ako v dnešnom svete plnom neistoty, napätia a egoizmu urobiť niečo zmysluplné. Ako byť užitoční druhým, ako si zachovať nádej a ako budovať vzťahy, ktoré pomáhajú rásť jednotlivcom aj komunitám.

Tak sa zrodila myšlienka stretnutia, ktoré sme nazvali Sila komunít – priestoru pre dialóg, vzájomné obohatenie a nové inšpirácie.

Stretli sa priatelia z blízka aj zďaleka, ľudia rôznych skúseností, profesií a životných príbehov. Neprišli hľadať dokonalé riešenia. Prišli sa stretnúť, počúvať, zdieľať a navzájom sa obohatiť.

Sila komunity rastie zo stretnutí. A toto bolo jedno z nich.

Prichádza rabín Miša Kapustin s manželkou Marinou. Hoci je jeho program je nabitý, na chvíľu sa zastaví aj medzi nami. Otvára Knihu žalmov a v hebrejčine spieva o Bohu. O istote, ktorú človek nachádza aj v neistých časoch. Na záver sa prihovorí aj po ukrajinsky. Vonku už prší.

Pri miske výborného divinového guláša sa ešte stihneme chvíľu porozprávať o tom, čo priniesli posledné mesiace. Potom sa už ponáhľa ďalej. Zanecháva po sebe pokoj, úsmev a pocit, že aj krátke stretnutia majú silu v nás ešte dlho rezonovať.

Dážď pokropil rozkvitnutý koberec purpurovej ďateliny a my pokračujeme v medzináboženskom dialógu. Medzi našich pravidelných hostí patria aj evanjelický farár Jozef Havrila s manželkou. Ich prítomnosť prináša pokoj, nadhľad a schopnosť pomenovať podstatné veci jednoduchými slovami.

Svoje zamyslenie začína slovami apoštola Pavla: „Ak je to možné, nakoľko to závisí od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.“ Pripomína nám, že pokoj nie je samozrejmosťou, ale každodennou voľbou a zodpovednosťou každého z nás. Hovorí aj o našom vzťahu k prírode. Starostlivosť o životné prostredie podľa neho nie je len odbornou či technickou úlohou. Je aj otázkou hodnôt, úcty a morálnej zodpovednosti voči svetu, ktorý sme dostali do správy.

Medzi našich dlhoročných priateľov patrí aj záhradný inžinier István Attila Ádám z Maďarska, s ktorým nás už niekoľko rokov spájajú spoločné projekty a záujem o rozvoj kvalitného životného prostredia. Dnes pôsobí ako hlavný záhradník 16. budapeštianskeho obvodu, ktorý sa nazýva „Rozvíjajúce sa záhradné mesto“. Atilla s úsmevom tvrdí, že za svoju slovenčinu vďačí najmä prísnej učiteľke. Oveľa viac než o rastlinách však hovorí o ľuďoch. Po rokoch praxe totiž dospel k presvedčeniu, že úlohou záhradníka nie je pestovať rastliny, ale pestovať vzťah ľudí k rastlinám, krajine a prostrediu, v ktorom žijú. Práve preto sa v Budapešti venuje aj aktivitám pre deti, ktoré objavujú prírodu nielen očami, ale aj vlastnou skúsenosťou. Attila je členom moderného hnutia (rehole) Focolare, teda zastupoval katolíkov.

Jeho slová nám pripomínajú, že skutočná zmena sa nezačína výsadbou stromu, ale vzťahom, ktorý si k nemu dokážeme vytvoriť.

Medzi hostí, ktorí sa s nami prišli podeliť o svoj pohľad na svet, patrí aj astronóm Peter Vereš s rodinou. Po rokoch práce na Havaji, v NASA a na Harvarde sa po viac než pätnástich rokoch vrátil späť na Slovensko. Počas svojej vedeckej kariéry objavil stovky blízkozemských asteroidov a podieľal sa na projektoch planetárnej obrany Zeme.

Jeho rozprávanie však nie je vôbec o vesmíre. Hovorí najmä o návrate domov a o tom, že mnohí si ani neuvedomujeme, akú kvalitu života na Slovensku máme. Po rokoch strávených vo svete a pri pohľade na Zem z perspektívy vesmíru hovorí o domove s pokorou a presvedčením.

Už štyri roky sme svedkami nesmierneho ľudského utrpenia u našich susedov na Ukrajine. O tom aké to je nedobrovoľne a v strachu o svojich blízkych začínať nový život v inej krajine hovoria naši priatelia Anatolii a Viktoriia. Hoci našli nový domov práve v Rajci, neprestávajú veriť, že raz sa budú môcť vrátiť do svojej vlasti.

Rozprávajú však aj o tom, že vďaka komunite ľudí okolo seba sa tu postupne začali cítiť ako doma. Pracujú, vychovávajú svoje deti a budujú si nový život. Ich príbeh je pripomienkou toho, akú veľkú silu má ľudská solidarita a obyčajná ochota prijať človeka medzi seba.

Možno práve v takýchto chvíľach najlepšie chápeme, že domov nie je len miesto. Domov tvoria predovšetkým ľudia.

Z Valašského Meziříčí prichádza Ctirad Bryol s manželkou Milenou. Spomína na roky, počas ktorých sa naše cesty pretínali pri práci v oblasti vykurovania peletami a hľadania energetických riešení šetrných k životnému prostrediu. Jeho skúsenosti pripomínajú, že cesta k udržateľnej budúcnosti nevedie len cez veľké vízie, ale aj cez praktické každodenné rozhodnutia.

Pani Milena pridáva pohľad zo školského prostredia. Ako učiteľka odborných predmetov sa stretáva aj s ukrajinskými študentmi, ktorých vníma ako šikovných, pracovitých mladých ľudí hľadajúcich svoje miesto v našich komunitách. Aj takéto drobné skúsenosti ukazujú, že integrácia nezačína na úradoch, ale v školách, susedstvách a každodenných medziľudských vzťahoch.

Rozprávame sa aj o sade starých odrôd ovocných stromov, ktorý tu pred rokmi s nami zakladal Janko Veselý z ovocnej škôlky Biele Karpaty. Dodnes sa o stromy stará, odborne ich ošetruje a tvaruje s víziou, že budú prinášať úrodu a radosť ešte generáciám po nás. Veď staré odrody sa dožívajú viac ako sto rokov.

Možno práve okolo nich vznikne niektorý z našich ďalších projektov. Tak ako v sade vedľa seba rastú jablone aj hrušky, rastú vedľa seba aj rôzne myšlienky, skúsenosti a príbehy ľudí, ktorí sa stretli na podujatí Sila komunít. A práve v tejto rozmanitosti sa často ukrýva najväčšia sila.

Tešíme sa na ďalšie inšpiratívne stretnutia priatelia.