Neuveriteľná správa z USA – článok o Bioklimatickom parku Drienová uverejnila OSN. V emaile stálo: „Posúdili sme váš príspevok a súhlasíme s tým, že je skutočne veľmi dôležitý pre globálnu agendu obnovy.“ Nesmierne vyznamenanie pre náš tím. Ďakujeme Zuzane Mulkerin z New Jersey za prípravu článku. Vlani nás osobne navštívila a celý deň s nami sledovala ako funguje obnova ekosystémov vďaka vodozádržným opatreniam.

Originálny článok bol uverejnený v anglickom jazyku na webe United Nations Decade on Ecosystem Restoration.

Every drop counts – how a restoration initiative in Slovakia brought back water, revived soils

Pripravili sme pre Vás aj jeho slovenský preklad.

Každá kvapka sa počíta – ako iniciatíva obnovy na Slovensku vrátila späť vodu, oživila pôdu

1. Mali by sme si zopakovať hodiny histórie a biológie?

Priemyselné kolektivizované farmy v Československu v priebehu minulého storočia zmenili krajinu a vysušili mokrade pre intenzívne poľnohospodárstvo, aby získali vysoké výnosy plodín. Tieto zdanlivé zlepšenia však vedú k rýchlemu odtoku dažďovej vody do vodných tokov, akonáhle zaprší. Voda nemá šancu zostať v krajine, presakovať, nasýtiť pôdne póry alebo doplniť vodonosné vrstvy. Využitie pôdy určené na odvodnenie mení hydrológiu povodí.

2. Kľúč na kladenie správnych otázok. Ako môžeme predchádzať povodniam a suchám?

Naše krajiny strácajú vodu. Pôda bez vlhkosti nedokáže udržať veľa života, preto sa hnojivá a pesticídy aplikujú niekoľkokrát za sezónu, čo poškodzuje biológiu pôdy a znehodnocuje ju. Poľnohospodárske a lesnícke cesty sú navrhnuté s ohľadom na pohodlie, prispievajú k nedostatku vody, erózii a riziku záplav. Erózne vpusty zvyšujú intenzitu odtoku a stratu živín, čo má vplyv na organickú hmotu v pôde a odolnosť plodín.

3. Vrátenie (a recyklácia) stratenej vody.

Po rokoch degradácie pôdy a používania syntetických hnojív Ladislav Židek a jeho tím zrekultivovali 27 hektárov pôdy a vytvorili Bioklimatický park Drienová. Suché koryto potoka sa tam počas jari naplnilo len na mesiac. Začali šetriť každú kvapku dažďovej vody, stavali vodozádržné opatrenia, dopĺňali tak spodnú vodu, vďaka čomu dnes v potoku voda preteká celý rok!

Dnes táto životom prekypujúca farma a náučný chodník  pozývajú malých aj veľkých, aby si rozšírili svoje znalosti o prírode, klíme a vode. Bioklimatický park je zasadený do prostredia Karpát, leží v Rajeckej doline na Slovensku.

4. Nasledovanie dažďovej kvapky a matky prírody.

Najväčšou výzvou Bioklimatického parku bolo zavlažovanie plodín. Má význam vysádzať stromy do vyprahnutej krajiny? Podľa hydrológa Michala Kravčíka, držiteľa environmentálnej Goldmanovej ceny a zakladateľa mimovládnej organizácie Ľudia a voda, by mala byť dažďová voda na prvom mieste. Voda zintenzívňuje fotosyntézu a rast rastlín.

Osvedčil sa systém Kravčíkových vodozádržných hrádzí, prehrádzok, analógov bobrích hrádzí, zádržných jazierok, vrstevnicových pásov, vsakovacích rýh, splavov, záchytných línií, živých plotov a nárazníkových pásov. Voda prúdila do prirodzených záplavových oblastí a zlepšila sa infiltrácia pôdy, čím sa zabránilo povodniam.

5. Zdieľanie našej hojnosti

„Voda plodí život,“ Ladislav Židek stále opakuje. Včelstvám a všetkým tvorom sa darí pri vode. Voda skutočne podporuje život a biodiverzitu, od ktorej sme všetci závislí. Biopark, ktorý funguje už sedem rokov, premieňa pustatinu na zelenú krajinu oplývajúcu mliekom a medom, kde spievajú škovránky, darí sa úľom, túlajú sa ovce a kozy a hrajú sa deti. Na farme sa objavili vzácne druhy modrých motýľov. Sú indikátormi dobrého stavu ochrany a zdravého ekosystému.

 6. Obnova pôdy a povodí v záujme rozvoja potravinovej bezpečnosti.

Viaceré štúdie ukázali, že celosvetová produkcia plodín sa musí do roku 2050 zdvojnásobiť, aby sa pokryli predpokladané rastúce požiadavky obyvateľstva, čím sa každoročne zvýšia výnosy plodín o 2,4% , namiesto toho, aby sa obnovilo viac pôdy pre poľnohospodárstvo. Úroda špaldovej pšenice v Bioklimatickom parku sa v priebehu piatich rokov zdvojnásobila a zaznamenala 20%-ný nárast ročne, a to aj napriek rekordným teplotám a bez použitia syntetických hnojív, herbicídov, fungicídov alebo pesticídov! Integrácia hospodárenia s pôdou a zadržiavanie dažďovej vody prináša ovocie. Zdravé vajíčka môžu pochádzať od zdravých sliepok, kŕmených zdravým krmivom a chovaných v zdravom prostredí.

7. Dokážeme poskladať puzzle so všetkými dielikmi pri obnove ekosystému?

• Prírodné riešenia na zadržiavanie dažďovej vody musia byť najvyššou prioitou. Bez vody nie je život!

• Kľúčová je obnova prirodzených záplavových území a malých vodných nádrží. Zachytenie podzemných drenážnych kapilár znovu naplní vodonosné vrstvy. Terasy, ktoré umožňujú prejazd mechanizácie, zlepšujú schopnosť pôdy zadržiavať vodu.

• Krycie plodiny, striedanie plodín, hnojenie maštaľným hnojom a zalesňovanie sú tiež základnými nástrojmi obnovy. Rastliny a živá pôda zabezpečia dokonalú klimatizáciu našej planéty.

8. Práca s rastlinami, pôdou a vodou na reguláciu klímy vo vašom susedstve.

Čo sa stane, keď sa z krajiny nevyparí žiadna voda?

Menej prší!

Zahrieva sa.

Tam, kde zmeny využívania pôdy vysušujú krajinu, povrchy generujú citeľnejšie a menej latentné teplo a menia Bowenov pomer energetických tokov. Obnovenie cyklov atmosférickej a suchozemskej vlhkosti vo vegetácii, pôde a atmosfére je nevyhnutné pre ochladenie planéty a zabezpečenie zrážok.

Každá kvapka dažďovej vody je dar, ktorý treba šetriť, nie odvádzať, hovorí Michal Kravčík. Jeho motto je v súlade s cieľom OSN 6.6 – obnova všetkých ekosystémov súvisiacich s vodou. Košický samosprávny kraj vlani schválil jeho metódy v Programe obnovy Košíc.

Obnova ekosystému začína s ďalšími zrážkami v našich mestách, farmách a komunitách!