Dnes nás zaujal článok, ktorý spája dve z našich aktivít: chov huculov a environmentálnu výchovu detí.
Huculy sú v našom parku od samotného začiatku. A vlastne nimi to všetko začalo. Naše dve kobyly sa volajú Belis a Lucka. Zoznámte sa.
Huculský kôň je potomok už vyhynutého divokého tarpana. Plemeno má pôvod vo východných Karpatoch, v Ukrajine a Rumunsku. Huculského koňa odborníci označili za autochtónne plemeno Karpát. Meno dostal podľa etnickej skupiny nazývanej Huculi – pastierov v Poloninách na samotách (vrchoch) kde pásli svoje stáda koní, oviec, kôz. Samotný názov Hucul znamená zbojník, môžeme si teda domyslieť ich náturu. Skupiny Huculov žili v horskom prostredí a zvykli si na tvrdé prírodne podmienky, preto aj kone, ktoré chovali sa museli prispôsobiť nielen prírodným podmienkam ale aj tvrdosti človeka. Huculské kone sú veľmi inteligentné, poznajú ľudí, horské cesty, sami sa dokážu chrániť pred divokou zverou. K domácim ľudom si vytvárajú blízky vzťah, sú im oddané, ale veľmi dobre a na dlho si zapamätanú zle zaobchádzanie.
Milan Gonda sa chovu huculov dlhodobo venuje na farme v obci Sihla na Muránskej planine. Huculský kôň, kedysi používaný ako nosič, dnes hľadá nové uplatnenie. Jednou z možností je turistické jazdenie, pre ktoré je hucul zvlášť vhodný. Počas leta na farme organizujú letné detské jazdecké tábory.
Chovateľ huculov: Deti už bez WiFi nejdú ani do tábora v prírode
V Bioklimatickom Parku sú huculy bez wifi už 5 rokov a zjavne im to neprekáža. Občas sa aj s Rišom prídu pozrieť na naše Ekoprogramy.
