Keď sme začali tvoriť filozofiu Bioklimatického Parku Drienová čoskoro sme pochopili, že asi najťažšou úlohou bude prinavrátiť tomuto územiu vodu. Na menšej časti územia boli trvalé trávne porasty, polovica v ťažko dostupnom teréne.
Druhá polovica územia bola totálne zdevastovaná: mŕtva pôda bez humusu, monokultúra, nule sa blížiaca biodiverzita a úplne nefungujúci kolobeh vody. Keď pršalo bolo mokro, väčšinu roka však sucho. Najhoršie podmienky pre správne fungujúce prostredie. Bol to dôsledok rozsiahlych meliorácií, regulácií potokov, zničené medze, zničené mokriny a holorubná ťažba lesa. Okolo potoka rástli ťažko preniknuteľné porasty jalových trniek. Už v apríli voda prestávala tiecť v potoku od Vranínov a od mája do októbra netiekla vôbec.
Veľmi skoro sme pochopili, že musíme začať s manažmentom vody. Našim hlavným poradcom sa stal Michal Kravčík, vysoko uznávaný človek všade vo svete, ale na Slovensku zaznávaný, nositeľ svetovej Goldmanovej ceny za životné prostredie za rok 1999.
Pod vedením pána Kravčíka sme začali robiť drobné opatrenia v roku 2015. Uvedomili sme si, že je to nekonečná práca. Veľa manuálnej práce s nízkymi nákladmi. Postupne sa nám voda začala zdržiavať oveľa dlhšie, akoby sme neboli robili nič. A to je to najdôležitejšie – zadržaná voda nám napája okolitú pôdu a teda porasty sú oveľa dlhšie zelené a tvoria viac rastlinnej biomasy a tak naše zvieratká majú stále čerstvú stravu a majú jej dostatok. Kozy, ovce ale aj kone sa začali vysporiadavať s hustými porastmi jalových trniek a môžeme tak v brehových porastoch dosádzať vhodnejšie stromy (topole, jasene, lipy, jablone i mirabelky). Tie zasa prinášajú obživu pre vtáctvo a iné živočíchy.
Voda sa nám zdržuje nielen v koryte, ale hlavne v okolí a vrátili sa žaby, pálky, užovky i kalužiačiky a pekne sa rozmnožili kačice. Dokonca v roku 2018 sa nám tam objavili raky a aj také druhy rýb, ktoré sme nevysadili. Prišlo extrémne dlhé leto od apríla do októbra, voda v potoku vydržala do júna, vyschla a do decembra bolo koryto suché. O to viac sme boli potešení, keď sa nám v decembri 2018 naplnili všetky nádržky i potok pomaly tečúcou vodou. Chceme veriť tomu, že tento súčasný stav pomôže v lete 2019 a následne, a že nám opäť dlhšie voda v území vydrží.
O svojich skúsenostiach veľmi diskutujeme a ustavične hľadáme drobné jednoduché riešenia, ako pomôcť prírode. Formuje sa veľmi veľa ľudí, ktorých to začína zaujímať a ktorí chápu, že o klimatických zmenách už netreba toľko rozprávať ale je naprosto nevyhnutné hlavne konať. Len takto sa nám môže podariť aspoň zmierniť ich dopady.
Chceme prostredníctvom týchto opatrení ukazovať ľuďom a hlavne deťom, prečo je nesmierne dôležité venovať sa prírode, aby nám prinášala trvalý primeraný osoh.
Ladislav Židek
Videá: